Malé Karpaty nie sú
krásne a zaujímavé iba na povrchu, ale i pod zemou. Turisti, či cyklisti, ktorí
sa spúšťate aj poza vŕšky - určite ste si všimli tajomné malé dvierka vo svahu
smerom na Košariská, či Medené hámre. Sú to uzamknuté jaskyne Borinského krasu
a je ich vyše 50.
Jednou z najbližších k Rači, ani nie 10 km po asfaltke od
parkoviska na Potočnej sa nachádza jaskyňa Sedmička - do ktorej sa dá po dohode
s jaskyniarmi vstúpiť.
Nevedeli sme presne, do
čoho ideme, ale v každom prípade to bol najväčší zážitok tohto leta..
Stretli sme sa na základni jaskyniarov v
chatovej oblasti na Košariskách. Nabrali výstroj: gumáky, helmy a vyrazili sme
k jaskyni. Prekvapením od našich sprievodcov bolo, že nás pred vchodom navliekli do gumených
oblekov, na čom sme sa veľmi zabávali - vyzerali sme ako postavičky z filmu Traja chrobáci :)
Po prvých krokoch v jaskyni nám to už
bolo jasné - všetko, na čo sme siahli, či stúpili, čoho sme sa dotkli - bolo
potiahnuté ílovitým šmykľavým blatom. Vykompenzovali sme si to pohľadom na
steny s krásnou vápencovou výzdobou. Uvedomovali sme si to tajomno podzemných
priestorov a snažili sa vcítiť do celoživotného koníčka jaskyniarov.
Nebudem prezrádzať viac, ale jedno
napíšem: kto zvládne cestu k jazierku, bude veľmi na seba hrdý. Nám sa to
podarilo všetkým, aj deťom. :)
(*_*)
príjemná cyklotrasa Rača - Košariská
odomykanie tajomných dvierok
karbitova lampa urobila svetlo za kopu čeloviek..
začiatok cesty na jazierko
na bezpečnosť detí sa kládol veľký dôraz
ani len netušíme, aké úžasné priestory sú pod zemou v našom okolí
človek s klaustrofóbiou a veľa kilami navyše - by bol bez šance
konečne - jazierko :D
a hurá - všetko blato vrátiť späť do prírody...
Dobroslava Luknárová
Zážitok s veľkým „Z“
16 kolies, 8 hláv –
rozbehnutý „hlavolam“:
Kamže, kam sa cesta vinie?
Hore vŕškom – po doline
až ku dvierkam v skalnej stene –
Pánafera, čo sa stane,
keď sa ony otvoria?
Hľa - fotečky – hovoria:
Za dvierkami chodba úzka
a podlaha veľmi klzká,
tmavo, chladno, mokré steny -
Len lampášik rozsvietený
po okolí svetlo stelie –
Kto nevidel, ani nevie,
koľko krásy sa tam skrýva ...
Od pradávna – do jakživa.
Tak „Foťáčik“, rýchlo, v letku
odchytávaj krásu všetku!
Chcem uloviť zakliate
v tme a tichu ukryté –
Ešte tuto, ešte tamto ...
Nevadí mi samé blato!
Je to super! Zvláštny svet –
Zhasneš lampu – a ho niet!!!
Ešte, prosím, hlavolam!
16 nôh a 8 hláv
ocitá sa pri potoku...
Poberá sa bok po boku
z lesa domov! Veď to mám:
16 kolies, 8 hláv.
(všetky hlavy :D ďakujú pani Dobruške za krásnu báseň)
Vďaka p.Silvie za zverejnenie tajnej krásy v našich Malých Karpatoch a tak neďaleko,
OdpovedaťOdstrániťa p.Dobruške za veršovaný priliehavý komentár. ĽH.
no tak ja<a<Jano Petrencik (byvali na Vitaznej) sme tam liezli -bez vybavenia- uz v 60 rokoch a posledny raz bola spodna voda tak sme prestali.
OdpovedaťOdstrániťfantasticke..............
Ivan,
OdpovedaťOdstrániťáno, Jano Petrenčík býval na Víťaznej a bol skoro sused :).
tuším ste boli dobrodruhovia od narodenia obidvaja :D.