Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.10.13
3
Tesár čierny je najväčším európskym ďateľom, jeho telo meria cca 50 cm. Samček má na hlave červené perie, samička má červený iba zátylok. V posledných rokoch sa presúva z vysokohorských oblastí do nižších. Žije aj u nás, nad Račou. Je veľmi plachý. Mne sa ho podarilo odfotiť iba z veľkej diaľky, čim sa ospravedlňujem za nízku kvalitu :(

Naše deti ho nazvali turboďateľom. Keď zacíti mravca drevokazného ďobe do nepríčetnosti. Dokáže vysekať veľké dutiny, v ktorých občas aj zahniezdi. Po opustení hniezda väčšinou dutinu obývajú iné zvieratá.
So samičkou sa dorozumievajú bubnovaním na strom, frekvenciou 17 úderov za sekundu. Ak ste niekedy začuli v lese takýto podivný zvuk – tak patril tesárovi. Je ho počuť až na kilometre.
Najväčšiu dutinu, akú som videla sa nachádza asi 200m nad Pánskou lúkou hneď za potokom.
Tesár má dobre vyvinutý sluch, aj zrak – akokoľvek zanietene ďobe do dreva, nič mu neujde. Ostrými pazúrmi sa uchytí o strom, zaprie sa perami na chvoste a tesá. Má tvrdý a ostrý zobák – „triesky“ dosahujú veľkosť  aj 10 cm. Pri každom údere prekonáva tisíc násobne silu gravitácie. Jeho lebka je ako pancier, kosti majú špongiovú štruktúru, čím predchádza otrasom mozgu. Podľa hlavy ďateľa vedci zhotovili puzdro na čiernu skrinku, ktorá sa nepoškodí ani pri veľkom gravitačnom zrýchlení. Od minulého roku sa zraky konštruktérov prílb tiež upierajú na stavbu hlavy ďateľa. Matematické výpočty vedcom nasadili chrobáka do hlavy: žiadne dielo náhody – ale dokonalý projekt!

A takto je to pri všetkom, cestu k najlepším vynálezom nám vždy ukáže 

PRÍRODA 

 (*_*)


píšťala pre obra :D














 toto je dutina nad Pánskou lúkou - skúste nazrieť do vnútra, aká je veľká :)













3 komentárov:

  1. Fujarôčka - fujarisko!
    Kto ťa zmajstroval?
    Kto ťa vyťukal?

    Čuješ? Ďateľ - turboďateľ,
    keď má veľký hlaaaaaad,
    rúbe, ťuká rááááááááád.

    Seká, ťuká - až sa práši!
    Jedna diera nepostačí,
    na ten jeho hlad -
    sto, ba tisíckrát!

    Už je zo mňa - fujarisko!
    Vietor tóny vyberá,
    preluduje, vyspevuje
    za rána i z večera.

    V mojom vnútri, v mojom tele
    piesenka sa clivá stelie -
    Je to, je to taaaaaaaaak -
    smutno... všelijaaaaaaak...

    Fujarôčka - fujarisko -
    po ďatľovi rúbanisko!

    Život - veľký mág - hral tu o svoj bank.
    Je to, človek, je to, ľudia, taaaaaaaak.

    Gabika - fotolovkyňa - opäť sa Vám podaril parádny úlovok. Neviem sa vynačudovať. Len sa bránim predstave, čo sa potom deje so stromom - fujarou. Koľko života mu ešte dobraje "nenásytný lekár"? A opäť sa skláňam pred všemocnou prírodou - jej umom, silou, vytrvalosťou, ale aj neuveriteľnou harmóniou. Srdečne pozdravujem a ďakujem za krásny - aj poznávací zážitok. D.L.






    OdpovedaťOdstrániť
  2. Vďaka za krásnu výstižnú báseň :)
    Keď som po prvé zbadala tú veľkú dutinu, bolo mi ľúto stromu, že kvôli hladnému ďateľovi vyschne! Ale nie je to tak, dutina tam je od jari a strom je živý bez jedinej suchej haluze. Žeby lekár stromov - ďateľ vedel, čo robí? Uvidíme na jar, či sa znova zazelená.. Možno, keby mravce nezastavil, bolo by už dávno po ňom.
    gabika

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Teda, milá Gabika, počkáme do jari. Bodaj by ten "veľký chirurgicko-tesársky zákrok" bol pre strom prospešný.
    Srdečne Vás pozdravujem D.L.

    OdpovedaťOdstrániť