Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

5.10.13
7

Viem byť veľký, aj malý, obyčajný, aj vzácny. Existujem v každej farbe spektra, na súši, či vo vode. 
Bol som tým prvým, čo ste ako deti chytili do rúk - a zistili, čo je tvrdosť. 
Budem tým posledným nad vami. 
Som nemým svedkom vašich predkov - nesiem ich odkazy, ktoré stále nečítate..., prečo?

Som váš:

  KAMEŇ  


Náš les je jedinečný, aj čo sa týka skál.
Po zhliadnutí tohto príspevku si možno poviete, že mám veľmi bujnú fantáziu.. 
Ale naozaj? Je to iba o fantázii? Posúďte sami:

(začnem ľuďmi a zvieratami, fotky si môžete rozkliknúť do väčšieho formátu)

moje obľúbené vtáčatko - sýkorka




Tento kultový kameň už pomenoval PhDr. Rudolf Irša, volá sa Krasan



... poteší v lese stretnúť Optimistu



no, Kamenná sviňa má od svine veľmi ďaleko..



najlepšie sa zachovala dominantná postava



skamenených tvári plný les :)



mne už niekto odrazil nos..



muž a žena



všetky profilové kamene sa podobajú



malý mávajúci človiečik, alebo? viď nasledujúce foto:



niečo pre fanúšikov Ericha von Dänikena, minozemšťanko pri odchode domov :D
(úžasný kameň)


Mackova hlava :) Z iného uhla pohľadu: vľavo tvár, alebo dokonalá postavička človeka



smajlíci už dávno na našom území :)



zasa profilová žena



škoda, že ste už tak zvetrali..



no, ty máš pekný predkus...



veľká hlava


Ďalšie "šifry" :) ktoré stoja za povšimnutie:


































































Samozrejme, že nie všetky kamene sú dielom človeka - príroda je veľká umelkyňa.. 
Ale snažila som sa vybrať také, ktoré by mohli byť.


Kamene sa teraz nachádzajú v lese, ale ak sa Mikovíni v roku 1733 vo svojej mape nemýlil, skoro všetky dotknuté skaly boli súčasťou viníc a záhrad. Les začínal oveľa vyššie. Napríklad poloha Horného Červeného kríža bola na prahu lesa. 

Podľa zvetrania skál, mnohé diela majú stovky až tisíce rokov.. Niet divu, už v dávnej minulosti tu žili ľudia a snažili sa uchovať spomienky na svojich blízkych - veď to robíme aj my :)


Je ale niečo, čo ma fascinuje oveľa viac: čo sú tajomné diery po lese v Rači? Majú nejaký zmysel? Prečo ich ľudia vytvárali a do akej doby patria? Možno máte niekto prarodičov, ktorí by o nich vedeli.. Diery majú obdĺžnikový tvar, sú buď po 3 ks, alebo 5 ks na jednom kameni. (aspoň tie, ktoré som videla ja) Ten, kto ich tvoril si dal záležať, aby ležali na jednej priamke, ktorú si predznačil.. 


nádherný megalit



predstava veľkosti



zub času sa už podpísal



 na rovných kameňoch majú približne rovnaké rozostupy




5 dierový



k strednej diere smeruje jarok



3 dierové kamene sú pár km od seba



detail tvaru - vidieť, že slúžia aj "pre šťastie" :)



znova 5 dierový - čím je kameň viac do oblúka, medzery sa zväčšujú















Napadá vás niečo? Polohu kameňov neudávam, z dôvodu ochrany - ale všetky sú v Rači. Mnohí ich poznáte, súdiac podľa neporiadku okolo: rozbitých fliaš, plechovkách, igelitkách. 
Toto mi tiež nejde do hlavy, keď niekto ide do lesa, zrejme ho má rád.., ako ho môže takto znečistiť??? 
Ale to už je ďalšia kapitola...



Chráňme si ich!
Jednu indíciu k nájdeniu vám predsa len dám:

Prvý pohľad nikdy nestačí...

(*_*)






7 komentárov:

  1. Dobrý deň, deravé kamene sú zaujímavé a krásne, ale ich pôvod sa z nich zrejme vyčítať nedá. Niektoré sú jednoznačne opracované ľudskou rukou, iné môžu byť hračkou prírody. Možno kdesi existuje archívny doklad¸ ktorý o nich niečo píše, ale ako ho nájsť, to Vám poradiť neviem. V každom prípade to musí byť krásny pocit nachádzať na turistike také pozoruhodné veci.

    S priateľským pozdravom

    Pavel Dvořák

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Dobrý deň a ďakujem, je mi cťou čítať Váš názor :)

    A klobúk dolu pred Vašim skvostným celoživotným dielom, ktoré určite ocenia aj všetky nasledujúce generácie...

    Pekný deň!
    gabika

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Dialóg s tichom

    - Bola si v krajine obrov, dievčinka zvedavá?
    Ako ťa prijali? Ako si obstála?
    - Hľadám čas a jeho domov -
    - Ech, hlávka túlavá,
    nepýtaj sa skaly. Nemá je a stála.

    - Odkrývam v nich hieroglyfy.
    Lenže čítať - ako treba?
    Dávny odkaz dobre skrytý
    akože ho objavovať?

    Otvory, škáry, priehlbiny - Mĺkva reč - kto ťa odkľaje?
    Čas od času pozametá všetky schodné stupaje.

    - Kronika vekov machom obrastá
    a cesta k nej, moja milá, ťažká je, tŕnistá.
    - A predsa sa človek pýta.
    Odmeraným časom meria bezbrehé -

    - Chce odpoveď - Kde som? Čo som?
    Jeden záblesk. Možno jediný
    v nekonečnej diaľave -
    v šírošírom priestore.

    Milá Gabika, aj ja mám rada kamene. Maličké - s rôznymi vzormi - zbieram ich v lete pri vode. Občas sa mi aj v záhradke dostane nejaký - svojský - pod ruku. Tie väčšie obdivujem a dovolím svojej fantázii, nech ich "pošibe čarovným prútikom", lebo potom sú schopné privravieť sa. Veru často naše oko vidí a srdce domýšľa čosi skryté, utajené - možno iba naše a pre danú chvíľu.
    Ale sú aj čudesné odkazy - ako píšete - málo známe, neprebádané a možno už naveky skryté pod čoraz väčšou perinou zabudnutia. Fascinujú, nútia nás pýtať sa, ale aj povoľujú uzdu našej fantázii. Nasleduje to príslovečné detské "prečo?" - ani tomu sa vždy adekvátne neodpovie.
    Uvidím, možno mi časom niektorý z Vašich kamenných priateľov prezradí svoj príbeh... alebo aspoň dovolí spojiť ho so snom. Napríklad - sýkorka...
    Teraz len veľmi, veľmi ďakujem - potrebujem čoraz poriadnejšie "túlavé boty" na celú Vašu galériu. S obdivom D.L.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Pani Dobruška a Gabika,
    je milé pozorovať Vaše vzájomné inšpirovanie sa, tvorivé iskrenie a súznenie, pri ktorom z vizuálnych obrazov vznikajú obrazy zo slov - až mi je ľúto, že sú len tu, v zákutí komentárov. A tak si dovolím sa na Vás obe dovolím obrátiť s prosbou - nepouvažujete o spoločnom článku, v ktorom by sa Vaše vizuálno-slovné obrazy prelínali, podporovali, ozvláštňovali? :)

    Prajem pekný jesenný deň a ešte mnoho tvorivosti :).

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Pani Dobruška, znovu vďaka za krásnu báseň :)
    Nielen Miro vidí do budúcnosti, mňa to už napadlo - že ak vydáte tieto krásne básne, s radosťou ich budem ilustrovať..

    A možno s tajomstvom nášho lesa to tak má ostať - nikdy nemá byť odhalené, ani vysvetlené.. Podľa fotografií správne odhaľujete moje pocity: medzi tými tajomnými kameňmi, zvieratami v blízkosti, farebnosťou navôkol - sa cítim ako v rozprávke. I keď je to iba na zlomok času v rámci rekreačného behu..., ktorý si môžem pre seba pri deťoch ukradnúť :)
    gabika

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Milá Gabika,

    možno by to mohlo byť aj naopak - výber Vašich fotiek a k nim - kde-tu moje veršíky.
    Je to myšlienka, nápad a stojí za úvahu.
    Každá nová sieň vo Vašej virtugalérii je pre mňa výzvou, ale omnoho viac radosťou, pasekou nielen pre oči. Lebo človek naozaj "viac vidí srdcom"
    Srdečne pozdravujem. D.L.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. tak krásne!
    ...ktovie, možno.. skutočná múdrosť našich predkov kt. vytvorili tie diery aby nám zanechali odkaz v rozlúštení hádanky, a možno je práve v tom, že svojím rozumom nevydumáme odpoveď, ale je skrytá "oveľa ďalej":) v skutočnej múdrosti ....

    OdpovedaťOdstrániť