... obohatené veršíkmi pani Dobrušky Luknárovej
Podvečerná melódia
V tichom snení
po zotmení
driemká naša ulica
Iba vetrík -
večný pútnik -
predbehol ma... Tratí sa...
Moje kroky
značia noty
večerného nokturna –
Až sa dotknem
našich dverí,
melódia tajomná
pobozká ma –
... a sa stratí ...
Iným chodcom v ústrety -
Tak im nôcka
zimná, tmavá
privraví sa objatím. Január
2018, D.L.
Jedna zo zimných
rozprávok
Zvučné „gá – ga“ do poľa
zimný vetrík kotúľa –
Pozri, húsky snežné
klonia hlávky nežné
aj k nebu ich dvíhajú
a veselo gágajú...
Snežné pierka šuchoria -
o slniečku hovoria?
A či sa len pýtajú:
„Kde vtáčiky nocujú,
keď je vonku sneh a mráz?“
Zimu prečkať – nie je špás!!! Január
2018, D.L.
posledný západ slnka v roku 2017
. . .
Koľaje k slnku –
Hľa, pre vláčik myšlienok
otvorená púť...
Vlásočnice dúm
berú nádej z oblohy
a kladú ju do srdca
ako liek a dych...
Koľaje k slnku –
denno-denná púť k ľuďom!
... ale aj k sebe... Január 2018, D.L.
0 komentárov:
Zverejnenie komentára