Záhada deravých kameňov nad Račou - vyriešená

     Asi to poznáte, chcete niečo vyriešiť, dotiahnuť do konca, no stále chýba posledný diel skladačky, aby to zaklaplo. Paradoxom je, že tento nepatrný dielik, ktorý nakoniec všetko vysvetlí je poväčšine dielom náhody.

     Možno si spomínate, ako som v roku 2013 hľadala pomoc pri vysvetlení záhady deravých kameňov nad Račou v Malých Karpatoch. Bola som skalami uchvátená, videla som v nich slovenský Stonehenge, pátrala, ale márne. Možno pred rokom som sa začala pohrávať s inou teóriou: našla som totiž kameň, ktorý bol rozštiepený presne v smere dier.., náhoda? Alebo to bola metóda rezania kameňa? V duchu som verila, že raz nájdem kameň, ktorý všetko vysvetlí.

 

rozštiepený kameň nad Račou

     A tak sa aj stalo. Našla som ho! Nie u nás a nie naživo. Prišiel mi mailom, ukrytý v prezentácii dovolenkára a fotografa, ktorý sa nešpecializoval iba snímaním nablýskaných objektov pre turistov. Kameň sa nachádza sa severe Machu Picchu v Peru s popisom: takto Inkovia štiepili kameň.

kameň z Machu Picchu

     Bolo už ľahké nájsť na webe, ako to robili. Do dier natĺkli drevené „hmoždinky“ zo suchého dreva, ktoré následne polievali, aby drevo napučalo – a kameň praskol.

Aké jednoduché a geniálne!

Teraz mi so sklamaním dochádza, prečo skoro všetky naše kamene majú orientáciu dier na sever – aby mokré drevo nevysušili slnečné lúče, žiadny astronomický význam hodný Stonehenge :(

     No a ako je možné, že naši dávni predkovia použili technológiu štiepenia kameňa ako Inkovia v Peru?

V meste, ktoré stavali v rokoch 1460 - 1470? Je veľmi málo pravdepodobné, že by to jedni od druhých v tom čase odpozerali :)

Tak aspoň niečo ostane zahalené rúškom tajomstva.

     Skoro všetky deravé kamene, ktoré som videla, boli vlastne neprasknuté „nepodarky“. Až na jeden – ten najväčší magalit, okolo ktorého sa už motali ľudia z doby Kultu kameňa. Naši predkovia určite prikladali zvláštny význam tomuto kameňu a nechali nám na ňom odkaz:

 Takto sa láme kameň....

 (*_*)